Fatima - posolstvo a jeho plnenie

Monika Čerňanská, Daniel Mikloško, Jozef Mikloško

80 strán, brož., slovenský jazyk, 10 farebných fotografií, ISBN 80-967298-7-X

Kniha opisuje skutočnú udalosť očami jej účastníkov. Jedná sa o krátku spomienku na polročný život Miška, ktorý sa skladal z veľkého prekvapenia, veľkej lásky a osudovej autonehody na sviatok Nanebovzatia Panny Márie – 15. augusta Jubilejného roku 2000.

* Prečo sa to stalo?

* Prečo práve on?

* Aký to malo zmysel?

* Čo treba robiť?

* Ako žiť ďalej?

* Je možné zmierenie a vnútorné uzdravenie?

Veď od vekov nebolo počuť, že by bol voľakto opustený, kto sa pod jej ochranu utiekal alebo o pomoc prosil...

UKÁŽKA

Ktorého si, Mária, do neba vzala Keď som ťa, Miško, prvýkrát držala v náručí, oči mi slzili od radosti. Srdce napĺňal hrejivý pocit tvojej blízkosti a lásky, ktorá sa bude znásobovať, aby som ju rovnako rozdávala svojim deťom. Vďaka, že si prišiel, že napriek môjmu prekvapeniu si mi vytrvalo rástol pod srdcom. Vniesol si do neho veľa lásky a radosti, nehy a ochoty začať spolu písať knihu tvojho života. Umožnil si mi pochopiť, že najväčším zmyslom všetkého je vychovať nového človiečika pre Boha. Bože, daj mi dosť síl uchrániť ho pred zlom sveta i chorobami, byť pre neho dobrým príkladom a naučiť ho žiť pre teba.

________________________

Pri nakladaní dal otec kočík na predné sedadlo. Prekvapilo ma, že nenastúpil, chcel v noci pracovať. Keď mama videla, že jej predné sedadlo je obsadené, sadla si dozadu. O 21,10 hod. sme vyrazili, svietil veľký mesiac. Pokojne som šoféroval, za mnou sedela sestra Monika, v náručí jej spal Miško, v strede bola malá Monika, vedľa nej mama. Išiel som normálnou rýchlosťou v ľavom prúde. Pozorne som sledoval cestu, bola hustá premávka. Pás medzi dvojprúdovkami bol priehľadný, v mieste, kde sa objavili husté kríky, tesne pred nami, z nich zľava z protismeru vyletelo čosi veľké a neosvetlené, ktoré do nás zadnou časťou surovo narazilo. Po rinčaní skla a krčení plechov sme zastali v strede cesty. Všetci sme kričali, brzdy áut škrípali. Po chvíli som si uvedomil realitu – bolo 21,20. Auto bolo zničené, palubová doska pritlačená na mňa. Videl som len na pravé oko, hlava a ruka silno krvácali. Ľavú som si necítil, všetko ma bolelo, najmä ľavý bok. Sestra kričala: „On je mŕtvy!“ O pár minút dorazili hasiči, potom sanitky a policajti. Zľava som bol prikvačený dverami, ktoré mi rozdrúzgali ľavú ruku. Držal som si ju, v lakti som mal dieru, v ktorej sa belela kosť. Ocitol som sa v zázračnej polohe, v ktorej som neprišiel o nohy. Prečo sme v aute sedeli práve my? Prečo sme išli práve teraz? Prečo druhé auto išlo práve teraz veľkou rýchlosťou? Prečo som dnes odniekiaľ neodišiel skôr alebo sa niekde nezdržal? Prečo?

_______________________

Utrpenie je tajomstvom. Boh pred ním neušetril ani svojho Syna, aj od nás žiada obety, chce, aby sme kúsok cesty prešli s jeho krížom. Sme účastní v boji dobra so zlom. Naše kríže sú na vyváženie zloby sveta. Ak ich prijmeme, aj my vykupujeme svet. Nesmieme prestať milovať a dúfať, že raz všetko dobre dopadne. Ďakujem ti, Miško, za krásny spoločný čas. S tebou som veľa spoznala, prijala som seba a svoje poslanie. Moje srdce sa tebou rozšírilo a naplnilo láskou. Aj keď je život bez teba omnoho ťažší, kvôli tebe chcem v ceste, ktorú si mi ukázal, pokračovať. Viem, že si stále so mnou a pomáhaš mi. Svieť nám na cestu, aby sme sa raz v nebi všetci stretli. Blíži sa jeseň. Príroda signalizuje pominuteľnosť všetkého, mne naznačuje ešte čosi, čo ma nenapĺňa obavami, ale úžasnou radosťou. Kedysi som Miškovi dala jednu podmienku, pod vianočným stromčekom už viem, že moju prosbu plní.