Milovať bez lásky a sexu?

Jeanne Perego, Donata Dal Molin Casagrande

Z talianskeho originálu JOSEPH e CHICO, Un gatto racconta la vita di Papa Benedetto XVI, preložil Marek Krošlák, A4, 40 farebných strán, brož., ISBN 978-80-967298-9-0, 2007

Milá ilustrovaná kniha, ktorá sa bude každému páčiť. V úvode don Georg Ganswein, mimoriadny tajomník pápeža píše: „Knihou som bol nadšený, je pravdivá a zaujímavá. Životopis pápeža sa líši od iných, pretože ho rozpráva kocúr a nestáva sa často, aby nejaký kocúr považoval pápeža za svojho priateľa a opísal jeho život...“ Kniha vychádza prvá na svete, mesiac po talianskom bestsellery, ktorý si získal veľkú popularitu.

UKÁŽKA

J. Perego, D. M. Casagrande: Jozef a Kiko (Kocúr rozpráva o živote pápeža Benedikta XVI.)

Don Georg Gänswein, mimoriadny tajomník pápeža v úvode píše:

Je to kniha s mnohými ilustráciami, ktorá hovorí o živote Svätého Otca. Jeho životopis je veľmi odlišný od iných, pretože ho rozpráva kocúr. Nestáva sa často, aby nejaký kocúr považoval pápeža za svojho priateľa a opisoval jeho život. Žijem mnoho rokov po boku pápeža Benedikta XVI.. Moje meno je Don Georg, v slovenčine Don Juraj. Všetko čo nájdete v knihe je pravdivé a zaujímavé. Keď som to čítal, bol som nadšený. Tajomstvo života Svätého Otca je v tom, že sa stal skutočným Ježišovým priateľom. Nestráca odvahu pred ťažkosťami a neunavuje sa v láske voči všetkým. Zvlášť miluje deti, každý deň sa za nich modlí. Má rád aj kocúrov a zvieratá, lebo sú Božími stvoreniami. Aj Kiko pochopil, hoci je kocúr, že poslanie pápeža je byť priateľom všetkých podľa Ježišovho príkladu.

Miááááu! Ja som Kiko, a ty si kto? Porozprávam ti príbeh o mojom najdrahšom priateľovi, výnimočnom mužovi, s ktorým som strávil veľmi šťastné chvíle. Chcem ti povedať odkiaľ pochádza, koľko námahy vynaložil počas štúdia a v práci, čo robí teraz. Chcem, aby sa okrem mňa stal aj tvojím priateľom. Hoci ma teraz nemôže prísť navštíviť, som presvedčený, že ma má ešte stále veľmi rád. Dokonca, povedali mi, že sa často na mňa pýta.

Jeho príbeh sa začína 16. apríla 1927 počas jednej studenej noci. Bŕŕŕŕŕŕŕ. Nechcem na to ani myslieť. My kocúry neznášame zimu. Len čo cítim triašku na kožušinke, idem sa skryť do kuchyne.

Zo silného kriku malého Jozefa bolo zrejmé: chlapec bude na seba vedieť upozorniť. Nasledujúce ráno sa mama Mária a otec Jozef pripravili, aby mohli malého Jozefa zaniesť do kostola na krst.

Keď mal Jozef tri roky pred dverami materskej školy zastavilo čierne, luxusné auto a z neho vystúpil vysoký a elegantný muž. Mal oblečené dlhé šaty z červeného hodvábu, mal zlatý prsteň. Učiteľky deťom vysvetlili, že je to kardinál, ktorý sem prišiel, aby vysluhoval sviatosť birmovania. Jozef vykríkol: „Keď budem veľký, aj ja budem kardinál.“

Neskôr Jozef pristúpil k prvému svätému prijímaniu a naučil sa hrať na klavíri. Aj keď je už veľký a chce si oddýchnuť, sadne si za klávesnicu a hrá Mozartove skladby. Zdá sa, že tohto skladateľa uprednostňuje. Ja ti o ňom neviem moc povedať, ale jeho hudba dokáže vzbudiť sny aj u mňa.

Môjmu priateľovi sa veľmi páčilo študovať. Mal veľkú radosť, keď mohol mať oči nalepené na stranách knihy. Na gymnáziu študoval latinský jazyk. Je to starý jazyk, ktorý sa my kocúry nikdy nenaučíme, lebo nám neslúži na nič. Ale Jozefovi poslúžil na celý život.

V roku 1939 Jozef vstúpil do seminára, bol to prvý krok k životu zasvätenému Ježišovi. Študoval teológiu a filozofiu, dva predmety, ktoré sú pre kocúra príliš komplikované, ale môjmu priateľovi umožnili poznať Boha a spôsob ľudského myslenia. Keď mal Jozef 26 rokov, získal akademický titul. Titul je veľmi dôležitá vec v živote univerzitného študenta. Je to skúsenosť, ktorú ja nemám, lebo my kocúry nechodíme na univerzitu, pretože nejestvuje mačacia univerzita.

29. júna 1951 bol Jozef vysvätený za kňaza Ruky na jeho hlavu položil kardinál von Faulhaber, ktorého Jozef obdivoval pred materskou školou.

Neskôr sa môj priateľ Jozef stal vynikajúci profesor. Vyučoval na univerzite, venoval sa čítaniu a hre na klavíri. Keď mal prednášku, vždy bola trieda plná: všetci chceli vedieť, čo povie tento profesor.

Napísal niekoľko kníh a veľmi často chodil do Vatikánu ako poradca na porady biskupov z celého sveta, ktoré trvali aj štyri roky.

Keď Jozefa počúval pápež a jeho spolupracovníci, uvedomili si, že je veľký odborník. Potom dostal z Ríma list, v ktorom ho menovali za biskupa. O niekoľko mesiacov ho menovali aj za kardinála, pomocníka pápeža.

Keď pápež hľadal osobu, ktorá by bola na čele dôležitého úradu vo Vatikáne, koho podľa teba zavolali? Samozrejme Jozefa. V roku 1981 začala spolupráca a priateľstvo medzi Jozefom a pápežom Wojtylom.

Jozef sa presťahoval do Ríma, písal knihy a články, pripravoval dokumenty, mával prednášky a konferencie, študoval, rozprával, počúval a čítal. Keď bol unavený, išiel si odpočinúť do nášho kraja. Keď som zbadal odhrnuté závesy, vedel som, že prišiel. Bežal som k nemu a obtieral sa o jeho nohy.

2. apríla 2005 zomrel pápež Wojtyla. Jozefova bolesť bola veľká, stratil najlepšieho priateľa a „šéfa.“ Pohrebné obrady na Námestí svätého Petra celebroval Jozef, ktorý bol na čele kardinálov. Jeho slová počúvalo vyše tri milióny ľudí, viac ako deväťdesiat televíznych staníc ich vysielalo do sveta.

Kardináli rozhodujú o novom pápežovi v Sixtínskej kaplnke, ktorú nemôžu opustiť, kým niekoho nezvolia. Môžu jesť, piť, ísť spať a myslieť na svojho kocúra (sú šťastní tí, ktorí takého majú), ale nemôžu sa vrátiť domov skôr, kým nezvolia pápeža. Každý napíše meno toho, koho by chcel za pápeža. Ak ho zvolia, kartičky spália v peci a pridáva sa prášok, ktorý vytvára biely dym z komína nad jednou strechou na Námestí svätého Petra.

Biely dym sa objavil 19. apríla 2005 neskoro popoludní, v hodine môjho kŕmenia. Moji páni, boli tiež nalepení na televíznej obrazovke. Aj ja som pozeral na televíziu, zdalo sa mi, že biely dym naberá formu usmievajúceho sa kocúra. Možno som si to len namýšľal od hladu.

Po chvíli sa otvorilo okno, všetci zadržali dych, keď jeden kardinál povedal po latinsky komplikovanú vetu: „S radosťou vám oznamujem, že máme nového pápeža: je to kardinál Jozef Ratzinger, ktorý si vybral meno Benedikt XVI.“ Po chvíľke sa na balkóne objavil môj priateľ Jozef! U nás doma prepukla obrovská radosť. Boli sme dojatí, keď sme počuli ako všetkých pozdravuje a ďakuje kardinálom, že ho zvolili. Ja som bol taký zmätený, že som takmer zabudol reklamovať večeru.

Teraz už chápeš prečo môj priateľ Jozef nemá čas prísť ma navštíviť? Teraz nie je len mojím priateľom, ale aj priateľom a vodcom všetkých katolíkov.

„Miááááu! Pozdrav kocúrov, ktorí sa nachádzajú tam, kde bývaš a pamätaj, že sa k nim máš správať ako ku skutočným priateľom: jeden z nich sa môže raz rozhodnúť porozprávať zvláštny príbeh: ten tvoj.“

Z knihy J. Perego, D.M. Casagrande: Jozef a Kiko (kocúr rozpráva život pápeža Benedikta XVI.), z taliančiny preložil Marek Krošlák, vydalo DACO – Jozef Mikloško, Bratislava, november 2007