Ktorého si, Mária, do neba vzala

 

(Katolícke noviny, č. 12, s. 22, 25. 3. 2007)

 

 

Jozef je lekár, Monika je jeho manželka, Gabriela a Jožo ich deti.

 

5.12.2002: Vyšetrenia ukázali hraničné tehotenské testy a odhalili malý oválny útvar na vaječníku. Lekár povedal Monike, že maternica je prázdna, je riziko mimomaternicového tehotenstva.

 

12.12.2002: Testy viacnásobne stúpli, oválny útvar sa výrazne zväčšil. Išlo jednoznačne o mimomaternicové tehotenstvo v 8. týždni. Moniku prijali do nemocnice so súrnym návrhom ukončenia tehotenstva pre ohrozenie jej života.

 

Jozef povedal lekárovi, že „budeme čakať, naše bábo si zabiť nedáme.“

 

„Ste blázni, viac sa ku mne nehláste.“ – Nahneval sa lekár.

 

Lekári matku presviedčali, aby súhlasila s urýchleným zákrokom, aby myslela na ďalšie 2 deti, ktoré ju doma čakajú, že je fanatička. Keď lekárovi hovorila o bábätku, rozčúlený povedal, že to nie je dieťa, ale koncept.

 

Jozef sa radil s kňazmi, lekármi a rodičmi. Jedni hovorili, aby to zverili do rúk lekárom, druhí navrhovali čakať – Boh život dal, môže ho aj vziať. Iní odporúčali nerobiť nič, pokiaľ matka nebude v ohrození života, alebo kým nebude jasné, že dieťa už nežije. (Jozef zámerne hovoril o dieťati, nie o plode alebo embryu – prof. Peter Fedor hovorí o prenatálnom dieťati, pretože „žiadna matka mu nehovorí – ty moje malé embryo!“)

 

Jozef si doma otvoril Písmo, bolo o vzkriesení Lazára (Jn,11,4): „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

 

13.12.2002: Ráno pri ďalšom vyšetrovaní bolo pri Monike asi dvadsať lekárov: „Myslíte si, že v 8. týždni mimo maternicového tehotenstva Boh dieťa premiestni z vaječníka do maternice?“- podotkol jeden. Monika im odpovedala: „Som pod jeho a vaším dohľadom, nechajme to na toho, kto život dal.“

 

Po vizite viacerí lekári, hlavne prof. P. Šuška a prof. K. Holomáň, rešpektovali názor rodičov vyčkať. Na podrobnom vyšetrení ultrazvukom zistili, že útvar vo vaječníku nevykazuje známky života, žiadnu činnosť srdca, ktoré začína biť už 21-dňovému dieťatku. Manželia teda súhlasili s laparoskopiou.

 

Poobede sa v úplnej narkóze Monika podrobila operácii. Cez otvory na bruchu oválny útvar odsali, bol to iba zhluk krvi. Po odsatí vždy robia aj kyretáž - vyčistenie maternice. Lekári sa počas operácie telefonicky spojili s prof. Šuškom, ktorý poznal názory rodičov a preto kyretáž, ktorá by bábo, ak by tam bolo, zlikvidovala, zakázal. Podrobný ultrazvuk po operácii jeho prítomnosť nepotvrdil. Pri operácii sa zistilo aj to, že začínalo vnútorné krvácanie, matka už bola v ohrození života. Navyše, úplná narkóza je počas tehotenstva veľmi rizikovým faktorom.

 

14.12.2002: Po operácii Monika Jozefovi poslala SMS-ku: „Prosím nášho anjelika v nebi, aby ťa chránil!“ Všetci si mysleli, že anjelik je v nebi, ale testy tehotenstva boli stále vysoké, aj keď ultrazvuk ukazoval prázdnu maternicu.

 

21.12.2002: Maternica bola stále prázdna, tehotenské testy boli vysoké.

 

Vianoce 2002: Deti - Gabriela a Jožo a aj iní ľudia sa veľa modlili za anjelika.

 

Po Vianociach ultrasonograf odhalil v maternici „malú čiernu bodku“, ktorá sa stále zväčšovala, až raz deti našli na stromčeku odkaz, že anjeli im prinesú bábo - od radosti skoro vyskočili z kože.

 

Po radostnom tehotenstve a modlení sa čierna bodka narodila.

 

Po pôrode sa Monika stretla na chodbe s dieťaťom v náručí s doktorom, ktorý ju najviac nahováral na potrat a ktorý tvrdil, že to nie je dieťa, ale koncept. Rozpačito sa jej spýtal: „Toto je ten malý zázrak prírody?“

 

„Áno, toto je ten veľký zázrak Boží!“ – usmiala sa šťastná Monika.

 

Lekár sa rozlúčil, odišiel, ale o chvíľu sa vrátil: „Ako sa malá volá?“

 

„Mária!“ „To som si myslel!“ povedal doktor.

 

 

 

Bazilika sv. Augustína v Ríme je nádherný bohostánok pri námestí Navona. Sú v nej augustiáni, aj piati Slováci, často sme tam chodili. V kostole je Caravaggiov obraz Madony pútnikov, prostý pár kľačiaci pred Máriou s Ježišom. Je tam aj socha Sansovinu Mária s dieťaťom a sv. Anna, na oltári je byzantská ikona Madony s dieťaťom. Najznámejšie je však súsošie Sansovinu Mária s dieťaťom, ku ktorému sa od r. 1820 utiekajú tehotné ženy v ťažkostiach. Rimania ho volajú Panna Mária pôrodu, obklopené je množstvom poďakovaní matiek za vyslyšania. V kostole je aj hrob sv. Moniky, matky Augustína a oltáre sv. Jozefa a sv. Rity z Cascia, blízkych svätých našej rodine.

 

O Panne Márii pôrodu sme povedali aj Jozefovi a Monike. Keď sa pri nej tehotná Monika modlila, zasvätila jej svoje budúce dieťa. Neskôr sme tu s 10-mesačnou Máriou boli na nedeľnej omši. Nevedela ešte chodiť, otec ju nosil po kostole. Vzadu, pri Panne Márii pôrodu, sa Mária pýtala na zem. Otec ju postavil pred sochu a čierna bodka tam urobila prvých šestnásť krokov.

 

Je našou poslednou vnučkou, usmiatou a milučkou, krásnym blonďavým dieťaťom, šikovným a múdrym, miláčikom všetkých.