Jozef Mikloško: Patróni Európy a svätá Rita (pripravené do tlače)

Európska integrácia Európy nie je ľahký proces, pri ktorom by sme nemali zabudnúť na ciele jej zakladateľov - de Gasperiho, Adenauera, Schumana a Moneta, ktorí ho zahájili v Ríme 25.3.1957, avšak ani na idey patrónov Európy, ktorí v svojej dobe podstatne prispeli k porozumeniu európskych národov.

Za patrónov Európy bol vyhlásený sv. Benedikt (24.10.1964, Pavlom VI.), sv. Cyril a Metod (31.12.1980, Jánom Pavlom II.), sv. Brigita Švédska, sv. Katarína Sienska a sv. Benedikta z Kríža (1.10.1999, Jánom Pavlom II.).

Sv. Benedikt z Nursie (480-547) je zakladateľom benediktínov, ktorý majú na svete 40 tisíc komunít. V čase premien Európy a rozpadu Rímskej ríše hlásal „modli sa a pracuj“, pokoj a jednotu. V histórii bolo 40 benediktínskych pápežov, kardinál Ratzinger v predvečer smrti Jána Pavla II. v najstaršom kláštore v Subiacu prevzal cenu sv. Benedikta za podporu života a rodiny v Európe.

Sv. Cyril (827-869) a sv. Metod (815-885) priniesli Slovanom kresťanskú kultúru, zostavili písmo, preložili knihy a obhájili staroslovenčinu ako bohoslužobnú reč. Zodrali sa v prostredí nepochopenia, intríg, zrady, väzenia. Narazili na zmeny panovníkov a pápežov, zostali však verní Rímu aj Carihradu. Cyril zomrel mladý, ako mučeník pravdy, Metod po ťažkom nespravodlivom politickom väzení. Ich misiu zakázali, učeníkov vyhnali, všetko skončilo fiaskom. Zasadené semeno však vyrástlo v košatý strom.

Sv. Brigita Švédska (1303-1373), pochádzala z kráľovského rodu, mala 8 detí. Po smrti manžela založila rehoľu, starala sa o chorých a chudobných. Žila v kritickom období Európy a cirkvi, napomínala svetských a cirkevných predstaviteľov a požadovala zmenu ich života. Aj ako mystička sa angažovala za lepší svet.

Sv. Katarína Sienska (1347- 1380) bola poslednou z 24 súrodencov. Žila v čase 2 pápežov, angažovala sa pri zmierňovaní konfliktov, kázala o sociálnych a cirkevných veciach, napomínala panovníkov, aj hierarchiu včítane pápeža.

Sv. Benedikta z Kríža (Edita Steinová, 1891-1942) sa narodila v židovskej rodine ako 11. dieťa. Do 30-ky bola ateistka, výborná filozofka. V r. 1922 sa stala katolíčkou, krstnou jej bola luteránka, s matkou chodili naďalej do synagógy. V r. 1933 vstúpila do rehole karmelitánok, židovského národa sa nezriekla. Bola priekopníčkou v poslaní žien vo svete. Odsúdila nacizmus, napriek etnickým, kultúrnym a náboženským rozdielom hlásala znášanlivosť. Keď ju mali nacisti z holandského kláštora internovať, požiadala so sestrou o presun do švajčiarskeho kláštora. Tam však pre sestru nemali miesto, nacisti ju vzali do Osvienčimu, kde ju v deň príchodu 9.8.1942 popravili.

Dnešná Európa, duchovne vyprázdnená so snahou mať a nie byť, potrebuje duchovné hodnoty: porozumenie, odpustenie, pozitívne riešenie problémov. Aj kvôli tomu odporúčam do pozornosti pozoruhodnú Talianku, sv. Ritu z Cascii, ktorá je patrónkou nemožných a neriešiteľných situácií.

Kamenné mesto Cascia postavené na kopci neskryješ. V blízkej Roccaporene sa v r. 1370 narodila Rita. Z námestia Cascii vidno prekrásne okolie, modré nebo, zasnežené kopce, aj v zime zelené lúky plné oviec.
Rita žila v čase dvoch pápežov, v Ríme a v Avignone. Bol to čas intríg, vojen, vrážd a moru, ktorý vyhasil životy dvoch tretín Talianov.

Ako 12 ročná sa zasnúbila, 18 ročná sa vydala za prchkého Pavla. Bola mu vernou manželkou a matkou chlapcov - dvojičiek. Manžel sa zúčastňoval bitiek a vrážd nepriateľských rodov. Rita ho mala aj tak rada a ho obrátila.

V r. 1401 jej zavraždili manžela, vrahom verejne odpustila. V r. 1404-5 zomreli na choleru obaja synovia, zostala zúfalá a opustená. V r. 1407 sprostredkovala mier znepriatelených rodín. Chcela vstúpiť do kláštora, ale ju 3x odmietli: „kláštor je pre panny, nie pre vdovy.“ Po váhaní ju prijali a nechali polievať vyschnutý vinič a figovník. Nezmyselnou prácou jej dávali najavo, akú dôležitosť jej pripisujú.

Posledných 15 rokov života mala stigmu na čele. V januári 1447, v treskúcej zime počas choroby požiadala ošetrovateľku, aby jej priniesla zo záhrady rozkvitnutú ružu a z figovníka dve figy. Mysleli si, že blúzni, ale keď tam išli, v snehu našli čerstvú ružu aj figy. 22.5.1447 Rita zomrela, 40 rokov bola rehoľníčka, bola však aj snúbenica, žena, matka a vdova. Je svätá beznádejných prípadov, nemožných a zúfalých situácií.

22.5.2002 bol kostol Ježiša a Márii v Ríme, ktorý je centrum duchovného života Slovákov, plný červených ruží, ktoré rozdávali prítomným. Prior bosých augustiánov Eugenio Cavallari mi povedal, že tento zvyk trvá už 555 rokov na pamiatku sv. Rity.

Meno Rita nie je u nás rozšírené. Jednu však poznám, je to naša desiata vnučka, polročná Rita Miklošková. Na Slovensku je kostol sv. Rity v Zlatých Klasoch, maďarskej dedine s rómskou komunitou. Keď sme tam 22.5.2008 zatelefonovali, farár lámanou slovenčinou povedal, že hody budú budúcu nedeľu, bohoslužbu bude mať arcibiskup Stanislav Zvolenský.

V preplnenom kostole nás privítali svätí s maďarským fúzmi, arcibiskup kázal o sv. Rite, vyzdvihol jej modlenie za svoje deti, ktoré sa chceli pomstiť za vraždu otca. Skôr ako to mohli urobiť, zomreli. Omša bola maďarská, spievali sa piesne o Szent Rita. Pri požehnaní les tisícou ruží nad hlavami som nevidel ani v Ríme. Po procesii sa v kostole spievala maďarská hymna.

Naša Rita bola pri tom, usmiata všetko pozorovala a komentovala. Pri takej patrónke sa jej isto bude dariť.

Sv. Rita je v Taliansku mimoriadne obľúbená, do katedrály v Cascii prúdia milióny pútnikov. Keď som tam bol, pri hrobe sv. Rity bola zbierka na jej kostol v Košiciach. Keď pútnici z Neapola hneď utekali k hrobu, farár ich napomenul, že najprv mali pozdraviť Pána Ježiša. Stará Talianka mu odpovedala: „Pána Ježiša máme aj v Neapole, svätá Rita je len tu.“

Vo finále majstrovstiev sveta vo futbale v r. 2006 v Nemecku medzi Talianskom a Francúzskom o všetkom rozhodovali jedenástky. Keď rozhodujúcu za Francúzov kopal Trezeque, požiadal som sv. Ritu o intervenciu. Trezeque kopol do žrde a Taliani týždeň oslavovali majstrov sveta.